Zsigárd Község
Zsigárd Község
Obec Žihárec leží v Podunajskej nížine na nízkom a širokom pravopobrežnom vale rieky Váh v nadmorskej výške 111-112 m. Od najbližšieho mesta Šaľa je vzdialený 10,5 km. Rozloha obce je 1705 ha. Východná časť rovinného chotára je na nive Váhu, západná na vale s mnohými mŕtvymi riečnymi ramenami, ktoré s pobrežnými lesíkmi vytvárajú nejedno romantické zákutie. Chotár je odlesnený. Kíllečský les bol vyklčovaný v období 2. svetovej vojny. Žihárecký v rozlohe 18 ha je zachovalý. Chotár má nivné a lužné, prípadne lužné a černozemné pôdy.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1251, osídlenie je však určite staršie, možno už z 12. storočia. Obec bola kolískou rodu Zsigárdyovcov, odtiaľ názov obce Zsigárd. Obec viackrát zmenila majiteľa, na konci 17. storočia bola obec sčasti v rukách rodiny Szalayovcov a žilo tu asi 400 kalvínov. Začiatkom 18. storočia po skončení rôznych vojnových konfliktov tu začala vyrastať dedinka ktorá sa neskôr rozvíjala. V r. 1715 sa obec dostala do područia ostrihomského arcibiskupstva ako súčasť trnavského panstva. Obyvatelia obce sa zamestnávali hlavne poľnohospodárstvom ale aj obchodom s dobytkom a povozníctvom.
Najväčšie udalosti sa v chotári obce odohrali v časoch maďarskej revolúcie 1848/49 kedy sa pri Zsigárde odohralo viacero bitiek, ktoré skončili porážkou maďarského vojska. Zsigárd postihlo viacero povodní ale tie našťastie nespôsobili väčšie škody. Obec sa ďalej rozvíjala až do I. svetovej vojny, r. 1918 sa obec stala súčasťou novovzniknutej I.ČSR. Život Žigárdčanov sa nezmenil, zaoberali sa poľnohospodárstvom. Po Viedenskej arbitráži bol Zsigárd pripojený k Maďarsku, po skončení II. svetovej vojny sa však Zsigárd opäť stal súčasťou ČSR.
Žihárec sa postupne začal meniť na socialistickú dedinu a značne stratil zo svojho pôvodného výzoru. November 1989 znamenal koniec vlády komunistickej strany, od tohto obdobia obec vo svojom vývoji pokročila o veľký krok vpred.
V hospodárskom využívaní krajiny dominuje najmä intenzívne obrábanie pôdy, širšie územie regionálneho významu má bohatý potenciál pre rozvoj vidieckeho turizmu a cestovného ruchu. Samotný pobyt na vidieku je pre určité skupiny turistov žiadaným a veľmi obľúbeným.
Región , do ktorého patrí aj obec Žihárec, je charakteristický bohatosťou kultúrneho a prírodného dedičstva, priaznivými pôdno-klimatickými podmienkami, lokalizačnými predpokladmi rozvoja cestovného ruchu. Najmä klimatické podmienky sú predpokladom rozvoja cestovného ruchu najmä v letnom období. Obec leží pri rieke Váh, je charakteristická prírodnými scenériami, zákutiami. Historické aktivity, poľovnícke revíry, ľudová architektúra, ktorá sa zachovala v obci a viaceré spoločensko-kultúrne a športové podujatia môžu prilákať turistov a návštevníkov do obce.
Obec Žihárec má predpoklady rozvoja vidieckeho turizmu , pretože poskytuje dostatočné možnosti prilákania turistov, ktorí sa zaujímajú o :
Obec využitím tohto potenciálu môže prispieť k ekonomickému a sociálnemu rozvoju obce, pretože cestovný ruch bol identifikovaný ako oblasť s rastovým potenciálom a dôležitým zdrojom regionálneho rozvoja. Môže vytvoriť alternatívne zamestnanie a zlepšiť nevyhovujúci stav zamestnanosti obyvateľov v obci.
V zmysle klimatickej oblasti patrí obec do teplej klimatickej oblasti, do okrsku teplého, suchého resp. mierne suchého, s miernou zimou a dlhším slnečným svitom. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 10,5o C. Najteplejším mesiacom je júl (20,8- 21,4 oC), najchladnejším je január (0,3 až – 2,2 oC). Podľa ročného chodu zrážok pripadá v priemere najväčšie množstvo zrážok na mesiace jún a júl, najmenšie na január a február. Z hľadiska prúdenia vzduchu prevláda severozápadný vietor s rýchlosťou 3,0 – 4,2 m.s-1.